°°white trash reader´s diary°°

Tuto Lemuel je vám veselý človek. Pošpásovať, na to by ho bolo. Jemu nestačí, že som tretí týždeň nezamestnaná, že chodím na zriedkavé výlety do Adamova, že mám na sebe už štvrtý deň rovnaké tričko a tretí deň rovnaký fľak od pudingu, že raňajkujem Nutellu a že mojou jedinou starosťou je kedy J.D. znovu šmykne Elliot. (Scrubs, všetky série, druhé pozeranie)

Podľa mňa to na pochovanie jednej ľudskej dôstojnosti stačí. Teda mne stačí, ale samozrejme tutoka pánovi intelektuálkovi nie. Jemu to nestačí. Ono sa mu to máli. Ešte sa bude vypytovať, že:

"Ctení čitatelia, za neprečítanie ktorého literárneho veľdiela sa hanbíte najviac? Von s tým!"

Jáj, Lemuelko, priveľké sústo si si naložil, budeš veľmo trpieť. Aby som to vysvetlila mám na to i teóriu. Ľudia, čo ma nepoznajú viac ako rok-dva sa nazdávajú, že akú to majú česť. Ja totiž, prepytujem, pôsobím inteligentne. Fákt. Neviem ako to robím, to sa ma nepýtajte, ale viem zahmkať na správnom mieste, viem veci vyložiť tak, že vyzerá, že o nich naozaj rozmýšľam. Hovno! Opak je pravdou.

Takže ctení čitatelia, potešte svoje nesčítané duše spolu so mnou. A že som ako user friendly blogger, tunáka máte aj frázy, som vám nachystala:

"To ty si ako nečítala? To nemyslíš vážne! Vole, ani toto si nečítala? To naozaj? Šak to je klasika. Neeveerím."

• Spasiteľské žvásty: Biblia nula bodov, Kniha Mormonova nula bodov, Dianetika nula bodov, ale Korán som dala. Hrozná nuda.
• Antickí filozofi(ovia): hehehhohoho, sa mám príliš rada na to, aby som čokoľvek z toho otvorila
• Stredovekí... vlastne všetci filozofovia od Platóna cez Machiavelliho po Eca, prosím, nepíšte tie svoje diela. Fakt, prosím. Jaj, aby som potešila aj ostatných čitateľov, tak Hayek nula bodov, A. Smith nula bodov.
• Teraz zase niečo na čom ľpie väčšina mladých mužov od 16-30 rokov: Na ceste k Hlave XXII. . Nečítala ani jedno.
• Hocijaké sci-fi. Nikdy a nikdy nebudem. Sci-fi je neskutočný humus.
• Populárna kultúra: Harry Potter a Pán prsteňov. Ani knihy, ani film. Sauronova armáda, elfovia, vymyslené krajiny a čarodejnícky učeň. O tomto sú najpopulárnejšie knihy dneška, hej? (vy sa teraz rozčuľujete, a ja sa úprimne smejem).
• V Moby Dickovi som si lisovala púpavy, tak zhnil.
  
• Áá, toto bude dobré...
  
• Čítajte: nečítala som žiadnu z tých kníh s pekným obalom, že Lasica a Satinský a Filip. Lebo, a teraz pozor, ja ich naozaj nemusím, a dodnes mi je záhadou, ako mohli mať koncom deväťdesiatych rokov stredajší prime-time so Všetci sú za dverami. Yuk.
• Veľký Gatsby, Huntington (do polky), Mechanický pomaranč (obludnosť), nič od Virginie Wolfovej, Petra Pišťanka (okrem Intímnej besiedky na statione).

Ok, už ma to nebaví. Proste máte smolu, treba sa narodiť tak, aby ste vyzerali ako človek, čo tie knihy čítal, nie ako ten, čo ich naozaj čítal. Potom máte čas na iné, dôležitejšie veci. A teraz ma ospravedlňte, musím si zbehnúť po Nutellu.

UPDATE: takto sa to robí:

°°bojovník°°

Oj, oj. Niektorí možno viete, niektorí nie. Takže posledné týždne od štátnic trávim pracovne. Nie nejaký chutný part time, ale hnusný fabrikový nine-to-five job. Vážení a milí, ešte stále* pracujem pre IBM. Áno, to IBM, kde sa grupia všetci geekovia z Brna, geekovia z Indie, geekovia z Rumunska a geekovia z Poľska.

* ešte stále = dnes som sa cez „tímlíderku“, „proudžekt menedžerku“ a iné anglické názvy dostala k veľkému onému celého oddelenia, aby som mu predniesla vetu: „the more I work here, the less I like it“, prípadne „I thought this job might be challenging for me, but it´s not“. Veľký oný to musí prehnať cez štyri ďalšie anglické názvy a zajtra mi dá vedieť, čo a ako.

No, ale k veci. Korporátne kultúry sú samozrejme skvelé. Fakt, kopec srandy. Úplne najviac srandy je to vtedy, keď ste chlapec z južnej Moravy, a veríte, že dobyjete svet. Tak napríklad môj kolega. Môj kolega Jirka je ambiciózny a rád sa zoznamuje. Môj kolega Jirka má angličtinu, pri ktorej si každý normálny človek (rozumej: ja) kreslí do korporátneho zošita jeho podobizeň a pichá do nej perom. Môjmu kolegovi Jirkovi to ale samozrejme nebráni komunikovať. Komunikuje veľa a rád.

Môj kolega Jirka má tiež potrebu sa ku mne nahnúť a na adresu mojej inej kolegyne z Egypta nežne zašepkať:

„Mne sa hrozne nepáčia tie šatky, čo majú okolo hlavy. Nech si to dá dole, aspoň tu v Čechách.“

Podotýkam, že moja kolegyňa z Egypta rozpráva piatimi jazykmi a inteligenciu má ekvivalentnú násobku tej Jirkovej. Môj kolega Jirka sa zásadne predstavuje ako George. Na môj kompromisný a priateľský návrh, že ho budem oslovovať „Džirka“ už ale bohužiaľ nereagoval.

Viem tiež – a spolu so mnou asi ďalších dvadsať ľudí - že náš kolega Jirka NEmá účet v banke Reifeisen. Viete prečo? Viete? Ešte stále nič? Nápoveda: sme v Brne. Nič? Tu je odpoveď: „hahaha, ic very ixpensiv, hahaha“. Kolega Jirka má ale dva mobilné telefóny a nebojí sa ich vyložiť. Kolega Jirka nesedí na stoličke ako normálny človek. Kolega Jirka sediac na stoličke komunikuje zásadne s rukami za hlavou a machistickým exposé svojich genitálií.

Môj kolega Jirka je ambiciózny a verí, že raz dobyje svet.*

* v prípade, ak sa tak stane hľadám kámošov do kibucu v mongolskej púšti.

°°nič, iba ticho°°

Dnes slnečno, 30°C. Tak som v tom slnečnom počasí, 30°C po dvanástej hodine na obed vstala, a keďže sa blíži už vyše polstoročnica mojej drahej maminky, že jej teda spravím radosť, a nech kolegyne v jej zapadnutej bystrickej kancelárii aj porazí, ale moja mama oslávi svoju vyše polstoročnicu v novom oblečení z H&M. (panebože nedopusť, aby som niekedy musela pracovať v čisto ženskom kolektíve)

Hop-šup, hento tamto, polhodinka v H&M na Českej v Brne, a na pokladni pristála kôpka handier z Bangladéša a Thajska so švédskou visačkou. Slušne pozdravím, a spýtam sa, teda či by som ponížene mohla zaplatiť. Odpoveďou mi je "nooo", bez pozdravu. Ok, nevadí, slušne sa snažím aspoň o očný kontakt. Reakciou je, že slečna za pokladňou stihne nadávať na zákazníkov, kt. "se tady serou". Ok, kto som aby mi mizol úsmev z tváre, všakáno. Keď sa slečna za pokladňou neunúva na mňa pozrieť, ani keď mi dáva podpísať účet, niekto by sa mohol aj uraziť. "Nashledanou" končím, ako inak slušne. Bez odpovede, ako inak.

Za normálnych okolností, by som si len v duchu skonštatovala, niečo v zmysle "si škaredá, nie práve najchudšia, máš nad tridsať a robíš za pokladňou". Lenže, duch la résistance bol silnejší. Slušne som vypochodovala von - prejsť sa (neznášam ľudí konajúcich v afekte). Ignorujúc fakt, že som a) v strednej Európe, b) sťažovatelia sú dopredu odsúdení stať sa idiotmi znovu vpochodovala dnu.

Mimoriadne slušne som sa spýtala inej slečny, že teda by som rada upozornila na nevhodné správanie zamestnanca. Že predsa len, istý vzorec správania zákazník - predávajúci by mohol ostať zachovaný. Slečna mi nato, že "je možné, že predavačka mala zlý deň". Ja slečne nato, že mňa také veci až tak nezaujímajú, a že odzdraviť je predsa len, prepytujem - slušnosť. Slečna kontrovala, že "ľudí je veľa, a že to oni sú neslušní". Po čase som teda zo slečny aj nejak vytiahla, také to povinné, že "je nám to líto". Pred odchodom som sa ešte slušne, ako inak, spýtala či to podľa nej, všetko, čo som jej rozpovedala malo nejaký zmysel. Citujem: "ani ne, to víte".

Nuž, a tak. Nevadí, ducha la résistance, nejaké H&M na Českej nepokorí.

Tak si to ten dnešný slnečný deň, 30°C mierim na Grand, vyčkať na vzácnu návštevu z Bystrice. Slnko pripeká, zjavne niektorým ľuďom aj viac ako by malo. Úplne konkrétne a najviac slovenským robotníkom. "slečna, hybáj gu nám". "Slečinka, daj mi" "ja by som ťa jebal chcéš?" No bolo mi viac treba? Bolo? Tak som sa teda la résistace otočila, (podľa mňa s výrazom latino buchty, ale za to neručím) a podišla ku chlapcom v montérkach:

"Zlatko [sic!], teraz sa dobre porozhliadni okolo seba, potom sa pozri na seba, a čo myslíš - tak reálne - aká je šanca, že ktorákoľvek ženská bude na vás kladne reagovať? No tak, skús. Tipni. Len tak, ma to zaujíma."

---nič, iba ticho---

A to už kde sme, že ľudia ani na otázky neodpovedajú?

obr. vyššie preskúmať tunáka

°°nájs°°

Pamätáte ešte môj posledný post o stresujúcich idiotoch? Ó áno, ja som taká neskutočne veselá osoba, hahahihi. Áno, to som presne ja. Večer pred:

[10. 6. 2008 22:01:17] Karolina Koscova says: ****
aa
konec, toto nie
preco ****
ja nechcem
16 hod do statnic
nefiem ****, **** SPOLOCNE EUROPSKE POLITIKY
neviem
ak mi este dakto posle povzbudzujucu sms, tak vrazdim
vrazdim

Takže ešte raz, a slušne, ďakujem. Áno, zoštátnicovala som, tak ako som predpokladala, bohužiaľ pár dní pred som nebola až taký geroj a niektorí ľudia si to škaredo odskákali. Takže vďaka Matúšovi za trpezlivosť, Katke už neviemkoľkýraz za vedomostný, chápavý a vysvetľujúci background a špeciálne rodinnému klanu Rieglovcov aus Bonn, ktorý sú zodpovední za TOTO. Nájs.

Inak nuda. Dôstojne som ukončila pracovný pomer. Dostala som novú, jazyky viac vyžadujúcu a lepšie platenú prácu, predvčerom sme mali piaty mesiac dosiaľ nenarušeného vzťahu s Matúšom, čochvíľa sa sťahujeme do nového bytu, priatelia sú a sú skvelí , no a preliezla som štátnicami z eurosračiek. V lete si chcem spraviť TOEFL testy a skočiť do Dánska. Nechutné, že?

°°ideme štátnicovať°°

Takže takto: v nadchádzajúcom mesačnom menštruačnom cykle (áno, dlho som uvažovala nad použitím tohto slovného spojenia) plánujem nasledovné

• zoštátnicovať z európskych štúdií*/**
• dôstojne ukončiť pracovný pomer (ak to číta niekto z práce, tak zdravím)
• nájsť ešte dôstojnejší (rozumej lepšie platený, jazyky ešte viac vyžadujúci) fulltime
• virtuálne si nadizajnovať nový byt, do ktorého sa sťahujeme (teda pravdepodobne)
• reálne ho vybaviť ekonomickým IKEA nábytkom
• stretnúť aspoň troch ľudí aj naozaj, nielen na Facebook-u

* - Milí stresujúci spolužiaci, je krajne nepravdepodobné, že nasledujúce slová budem ľutovať, takže: nikoho teraz nezaujíma, ako veľmi sa učíte, každého zaujíma len on sám. Ak vás baví tráviť chvíle rozprávaním akože strašidelných historiek o štátniciach, ste pravdepodobne idiot. Ak si naozaj myslíte, že po troch rokoch štúdia nezoštátnicujete, tak ste úplný idiot. Pretože áno, áno, zoštátnicujete. Aj ja zoštátnicujem, ó áno. A viete prečo? Lebo sa plánujem učiť, a pretože mám od maturity sakramentské šťastie. Tak preto!

** - Milý Ježiško, toto čítaj! Ja som to tak nemyslela. Naozaj, viem, pokora a tak. Áno, pokora, to je moje druhé ja. A nevolám ľudí idioti. Len niektorých, ale potom sa vždy pomodlím, a je dobre, nie? Aj povysávam, a prevediem slepca cez prechod ak bude treba. A sme kamaráti, hej?

°°tak aj na mňa došlo°°

Druhý post tento deň. Takže dnes je na tomto svete niekomu o niečo lepšie. Nemusí totiž kopať do plechoviek, ani nikomu ublížiť. Best of a krátka analýza mojej osobnosti z neznámeho skype nicku. martin.bezak3 (sorry originál Bezo, hajzlík použil tvoje meno) a inovatívne koscova.janka Aha, čo nám dovoľuje anonymný svet internetu:

NO LEN SOM TI CHCEL OZNAMIT ZE TAKU ZAOSTALU DEDINSKU CHUDERU AKO TY ZEM ESTE ASI NENOSILA JA NAOZAJ NEVIEM CO SI O SEBE TY AKO MYSLIS...PODLA MNA SI O SEBE MYSLIS LEN TO CO S TEBA VYZARUJE A TO JE VELKA HLUPOST NAIVITA A UMELO VYTVORENY POCIT INDIVIDUALISTICKEJ NEOPOZERANEJ VYNIMOCNOSTI...SI CO MYSLIS O SEBE ? ZE NEJAKU KARIERU SPRAVIS? ;) DRZIM TI PALCE,SICE SA NA TEBA POZERAM Z VYSKY TAK AKO TU STOJIM BY SOM TA ZADUPOL AKO CHRUSTA TY SMEJD...NO NEBOJ SOM NABLIZKU RAD SI PRI TEBE KEDYKOLVEK ODPLUJEM TY HLUPA OVECKA ZA KTORU BY SOM NEDAL ANI 5 SK,SI ODPAD SPOLOCNOSTI TVOJA MAMA JE UPLNE SKLAMANA NAD TAKYM DEBILOM AKY SA JEJ NARODIL LUTUJEM JU,MALA BY SI SI DAT FACKU CEZ SVOJU SPINAVU SKAREDU ANTIFEMINISTICKU PAPULU,HANBA TEBE A CELEJ TVOJEJ RODINE TIE ZVASTY CO PISES SU NA SMIECH ZOPAR UBOHYCH DUSICIEK SA PRI TEBE DRZI ALE NIKTO Z NICH BY NIKDY V ZIVOTE DO TEBA NEZASUNUL LEBO VYZERAS NAOZAJ AKO KEBY SI ZA TO ANI MINIMALNE NESTALA,UROBILA BY SI MI VELKU RADOST KEBY SI ISLA DO BB A TAM ZOSKOCILA S TEJ NAJVYSSEJ BUDOVY KTORA TAM JE.VELA LUDOM CHYBAT NEBUDES TY ZGERBA HNUSNA ODPORNA.SOM V TVOJEJ BLIZKOSTI A RAD TI NAPLUJEM DO XICHTU KEDYKOLVEK.MOZNO MA AJ POZNAS,;)

[16:52:02] Martin Bezak says: inak som sa bavil na tom ked si ty primitivna krava napisala ze sa hanbis ukazat pas slovensky tak ti dam radu odovzdaj ho a vykopu ta aj z ciech potom preco sa taky ludia ako ty rodia? preco
[16:52:13] Martin Bezak says: urob si radost a skonci
[16:53:25] Martin Bezak says: ved ked sa hanbis za svoju bb tak sa uz nikdy nevrat a ked si ides rozsirovat obzory vo svete do brna tak potom naozaj mne ine nemoze zostat konstatovat len ze je mi ta luto

[16:56:20] Martin Bezak says: ja mam tu bratranca on je cech a ine od neho nepocujem len jak slovaci picuju na svk a stale sa im nieco nepaci to je ten tvoj model cloveka krava fuj pride mi to neskutocne hnusne take veci robit nemyslim ze svk je naj to vobec ale trosku ucty ku svojej krajine ved to ma kazdy predsa poznam vela ludi na svete a kazdy ma uctu ku svojej krajine
[16:56:35] Martin Bezak says: nie mna sere to ze ludia ako ty ziju
[16:57:13] KK says: este nieco? mam rozpozerany film

[17:14:48] koscova janka says: este sa stretneme
[17:14:53] koscova janka says: tolko ti mozem povedat
[17:14:54] KK says: aj osobne?
[17:14:54] koscova janka says: skoro
[17:14:56] koscova janka says: ano
[17:15:07] koscova janka says: ale zariadim to tak aby si to najmenej postrehla
[17:15:11] KK says: a spoznam ta podla toho pluvanca, ci horsie
[17:15:14] koscova janka says: a ublizim ti nejako
[17:15:16] KK says: ooo, ty si aky zahadny
[17:15:19] KK says: super
[17:15:37] koscova janka says: to ze ti ublizim mi urobi dobre
[17:15:41] koscova janka says: dobry pocit
[17:15:42] koscova janka says: budem mat
[17:15:46] KK says: je dolezite sa ukojit

Tak, tak, ešte to chvíľku protestovalo, keď som tomu oznámila, že to dám na blog, odporúčalo možné spôsoby samovraždy a oslovovalo ma to familiárnymi vulgarizmami.

Zaujímavé inak, čo všetko dnes dokáže zapnúť počítač, čítať a písať.

°°o fss a výstave po stredoeurópsky°°

Tak teda som sa dnes po dvoch týždňoch vypravila na tú našu zelenobielu a čím ďalej, tým menej výberovú. Prisahám, že som urobila všetko preto, aby som tam vydržala čo najdlhšie. Kúpila som si lidovky, sadla si do najzadnejšej lavice, skúšala som aj odfotiť panorámu Brna, ktorá je z tej učebne fakt pekná. 56 min! Presne toľko ten pobyt na FSS trval. Opisovať powerpointy o financovaní zemědelskej politiky EÚ som teda nijak netúžila a noviny sa dnes aj tak venujú len tomu všivákovi z Rakúska. Rozmýšľam inak, či je to, že ma tá škola nudí tým, že ma po čase nudí úplne všetko, alebo si len vymýšľam sofistikovanejšie názvy pre ospravedlňovanie vlastnej lenivosti.

Za tie tri roky ma dokázali zaujať štyria vyučujúci. Dvaja z toho ešte v Nemecku.

V lidovkách písali čosi o výstave na brnenskom nádraží, a keď už teda europolitka ee, tak som zašla aspoň tam. Výstava je nápad banskobystrického múzea SNP, na odstavené koľaje voľakedajších zberných miest smer láger sa postaví originál vagón a vo vnútri si môžete prečítať čo a ako. Myšlienka skvelá. Brnenské spracovanie poslabšie. Úplne stredoeurópsky som najprv asi 15 minút blúdila nádražím, a úplne stredoeurópsky bolo výkonom nájsť akú takú zmienku o výstave priamo na mieste konania.

Slečny, ktoré mali projekt predstaviť vnútro vagóna síce ovlažovali sviežo prihlúplym smiechom, ale keď ste si odmysleli ľudí, šlo to. Vagónom sa potulovali aj také tie ešte nie veľmi príťažlivé šestnástky oblečené do výberu toho najgýčovejšieho Newyorkera a v ruke akciové véčkové mobily. Návštevu vagóna povinnú nemali, so školou tam tiež neboli, a možno šli hneď potom na Longer do KFC a rozoberali všetkých tých Alešov a Petrov. Hlavné ale je, že tam boli, miestami ich to aj zaujalo a to sa počíta. Aspoň teda mne.


Už menej sa mi počítal obrázok o pár metrov ďalej. Aj tento mladý gentleman odetý vo feši bomberi čakal na odchod vlaku, podobne ako tí pred šesťdesiatimipiatimi rokmi. Len s inou cieľovou stanicou. To sú tie dnešné paradoxy, všakáno.

°°dávno sme tu nemali stereotypy a rozvírené hladiny°°

Och, uh ach. Stereotypy sú skvelá vec. Skvelá. V blahej pamati mám ešte prezentáciu na hodine nemčiny u Frau Enger. Frau Enger bola učiteľka s charizmou hanblivej dominy a učiť ani zaboha nevedela. Frau Enger si vyžiadala prácu na tému "Nemecké stereotypy" a pravdepodobne očakávala čosi o kukučkových hodinách, Oktoberfeste a nemeckej pedantnosti. Frau Enger dostala v úvode sociologický šplech o východných Nemcoch, pojednanie o fyzickej nepríťažlivosti priemerných germánov, krátku odbočku do histórie anabolických steroidov u východonemeckých atlétov a na záver bodku v podobe volebných ziskov NPD. "Karoline, mohli ste to aj inak poňať" dodala v hodnotení Frau Enger.

Ach, sladký Erasmus v DDR, človeku sa aj zacnie občas.

Nuže, pristavme sa. Toť u susedov, v Rakúsku. Wien, Wien, nur du allein. Objesť sa (podľa mňa nesmierne hnusnými) Mozartkugeln, preplnené Salzburgské uličky, komisár Rex, polka národa s menami ako "Zeman", "Sedlacek" príp. "Beranek". So süß! Ako novinku navrhujem pridať aj "zatváranie mladých žien do pivnice na niekoľko rokov a ich sexuálne zneužívanie". Incest ako bonus. Yummy.

No tak, ok ok, hop. Postojme, neradno len za hranice kydať. Pome pekne na slovanskú pôdu. V stredu som oslávila dvadsiaty druhý rok života. Bola torta, divadlo, večera, stískačky. Mňamky, mohlo by aj častejšie také byť. Na Bubkinu otázku: "Čo ti to teda máme kúpiť?" som prezieravo a prakticky predložila zoznam literatúry a asi piatich vecí, ktorých sa mi má vybrať. Už menej prezieravo som tam zaradila prvotinu "Jakaba Katalpa - Je hlína k snědku?", ktorej sa mi nakoniec dostalo.

"Jakuba Katalpa (1979) rozvířila svou neobvyklou prvotinou poklidnou hladinu české literatury a jako objev roku byla nominována na Literu 2007. Je jisté, že próza takového kalibru od tak mladé autorky vtrhla na českou scénu jako blesk ; Schopnost takto otevřeně a neotřele vynést na povrch tajná zákoutí každého z nás někoho nadchne, útlocitnější čtenář může být ale znechucen právě tou syrovou, živočišnou modelací textu. Jakuba Katalpa je talentovaná autorka, její jazykové vyjadřování je fascinující, a jde jen o to, jak naloží se svým talentem, který je bezesporu výjimečný. "

Moja recenzia: "Jakuba Katalpa je pravdepodobne krava. Autorka zajvne považuje menštruačnú krv a milostné akty s Rómami za nesmierne živočíšne. Ó, áno. Keď sa povie Róm, už sa neviem dočkať a živočíšne sa túžim prejsť po Cejle a Luniku IX. Och, aké umelecké. Hrdinka je nesmierne umelecká kúúl frí duša, a najradšej sa živočíšne váľa po ateliéroch (hej, to je také umelecké), hlavne nech je tam špina a mäso a ešte nenávidí svojho manžela (ó, nevera, to je také divoké, ach). Nič asexuálnejšie som už dávno, ale veľmi dávno nečítala, a to čítam aj letáky zo SPARu a reklamu v MHD. Bleh."

A tak, nemám slov. Beriem z Dušanovej poličky Viewegha. Nech Dušan odpustí a dovolí. Letmý pohľad do knihy v šaline č. 5, dáva nádej:

"Ty nevolíš strany, ty nevolíš programy," obviní ji Jeff v předvečer voleb, "ty volíš obleky! Ty volíš kravaty!"

Vedieť sa zžiť s hrdinkou je dôležité, ta ne?

°°napísali, povedali°°

V Strednej Európe je inteligentná, tichá elegancia bohovo out. Môžete mať hoci lístky zadarmo na Cate Blanchett, aj tak budete celý čas chcieť vidieť Milku Zimkovú a plieskať sa po stehnách doma v obývačke a chrúmať tyčinky. Čosi predpovedá Jacek Zakowski pre poľskú Polytiku. Poliaci majú rozpozeraný nejaký slušnejší film, ale:

"Polská veřejnost je jako člověk závislý na sexu, který dva roky sledoval brutální a preverzní pornofilm. Není divu, že mu po takovém zážitku pak i ten nejhezčí film o lásce, objímaní a líbání připadá jako hrozná nuda."

Keď hovoria dvaja o tom istom, nie je to to isté.

"Aj keď sme po revolúcii prevzali zdevastované mesto, ľudia nezačali plakať, že prišli o družstvo. Začali jednoducho od piky."

To hovorí Péter Pázmány, primátor Dunajskej Stredy. Milan Kolesár, primátor Jelšavy zas hovorí toto:

"My si proste sami nepomôžeme, zasiahnuť môže jedine vláda. Napríklad investíciami do infraštruktúry, posilniť cestovný ruch a vytvoriť pracovné miesta. Miestnych treba vytrhnúť z letargie a nezáujmu. Veď to bol vo svojej dobe slávny región a má mnoho historických odkazov."

Hm, neviem, aj by som porovnala obe mestá. Ale keď som bola naposledy v okolí Jelšavy, tak som mala skôr starosti so strážením batožiny a balansovaním, aby som sa nemusela v autobuse držať.

A vôbec, dajte si radšej šumienku.

BONUS: Novinky z Brna:

• cez víkend sme boli v ZOO
• "HAhaHAhaha" povedal na to Fričko
• včera predo mňa na ulici dvaja Rómovia hodili tisíckorunáčku
• na moju otázku čo je na tom vtipné už neodpovedali. škoda, zasmiala by som sa s nimi.
• pripomenulo mi to príbeh, kedy sa ma postarší gentleman pred hotelom Intercontinental v Brne spýtal, či s ním nepôjdem na izbu. "Ani za dve tisícky?" dodal vtedy pragmaticky
• kolegovia v práci mi podozrivo málo lezú na nervy
• mám rada Facebook a nehanbím sa za to!
• mám nudný, milý život a ešte stále mi to nevadí

Citácie sú z Respektu a fotka z bleskoviek. Čítam oboje.

°°o detičkách°°

Malé deti sú popri dôchodcoch, superambicióznych slečnách z ejdž ár/pí ár a lenivých robošoch jedny z najodpornejších ľudských stvorení. Sú lepkavé, rozdrapené a zákerné. Nemyslím tým úplne malé deti (tie to ešte vedia skryť), ale takých tých spratkov z prvého stupňa základnej školy. V podstate si myslím, že by malé deti vo veku od piatich do dvanástich rokov by mali zakázať. Alebo ich dočasne posielať do internátnej školy niekde v Rumunsku, keď už klietkové postele v Čechách zakázali. Niečo tak otravné, ako malé dieťa možno zažiť už len v puberte a pokročilej starobe.

Zvyčajne to - keď ich niekde musím trpieť - riešim tak, že si v duchu zahrám jednu z mojich obľúbených hier "Pozri aký si malý a už si škaredý" príp. "Hádaj, čo z teba vyrastie", ak idú popri sebe malé dievčatká, mám aj verziu "Hádaj, ktorá bude v puberte najväčšia štetka."

Ale Lískovec!

Lískovecké (to je tam, kde aktuálne bývam) deti majú úplne skvelé kratochvíle. Napríklad kopať, keď stoja na štrkovej ploche, oblizovať madlá v MHD (haha, hlúpe deti, hlúpe!), hádzať po sebe jedlo, keď idú zo školy, prípadne rozdrapene škriekať. Rozdrapene škriekať na ihrisku, rozdrapene škriekať v šaline a rozdrapene škriekať cestou na šalinu.

Čo ma ale doráža, je fakt, že ich niektorí ľudia považujú za roztomilé. Moja mama, Denisa, Miška K. a pár iných "sladkých a dobrých" ľudí. Tam kde ja vidím bohapustú drzosť, vidia ľudomilné typy niečo, čo sa nazýva "hravosť". Ok, takže, keď budem nabudúce vidieť, ako deti v Lískovci pobehujú pomedzi paneláky s umelohmotnými replikami ákáčiek a pokrikujú po sebe "stůj, ty píčo", tak si budem pamätať. Nie sú to nevychované štence, ale tzv. hravé deti. Keď to bude kydať lacný kebab po sedačkách v šaline č. 5, aj to je v poriadku.

A vôbec, nech sú ticho a čisté, nemám ich rada.