Upozornenie: tento článok je príliš dlhý, dôsledne preto zvážte jeho prečítanie.
Veľa, veľa, príliš. Nedokážem udržať pozornosť, vo väčsine prípadov skončím rýchločítaním perexu, a prisahám, že keby nebol taký predvídateľný, tak začnem čítať Nový Čas. Pretože to je presne dĺžka článkov, ktoré som schopná denne dočítať. Na strane druhej ma desí predstava, že s perexovou rýchločetbou prestanem a stane sa úplné zlo, a teda, že nepochopím kultúrne-spoločenskú narážku, nastolí sa téma, ku ktorej nebudem vedieť ani ceknúť, prípadne skončím v pokazenom výťahu s nejakým géniom a nebude k dispozícii google a ja budem musieť priznať, že som tak trochu idiot. Božeuchovaj. Áno, priatelia, toto sú moje myšlienkové pochody.
Pritom, veľký pozor, po prvý raz v histórii tohto blogu prichádzam s receptom, pravým a nefalšovaným riešením, známym aj ako novoročné predsavzatie. Keby som bola úplný idiot, tak napíšem, že sa mažem z Facebooku a všetkým to dôsledne a dostatočne oznámim. Až takto kataklizmatický môj vnútorný rozvrat nie je, príp. tiež, ako onehdá kdesi spomínal Lemuel, ako spoznáte človeka, ktorý nie je na Facebooku? Povie vám to. Či tak nejak. Keď je najhoršie, načim sa obrátiťna skúsenejších, v mojom prípade to bude stará dobrá pruská výchova. Tajomstvo spočíva v sebadisciplíne, a nebojím sa povedať, i v štipke osobnej askézy. So slovom askéza som bola oboznámená na hodine literatúry, pri preberaní staroslovienskej literatúry, približne pred 9,5 rokmi.
Za starých dobrých brnenských čias, keď ľudia platili za to, aby som ich učila, sa ma moji žiaci zvykli obvykle pýtať, kdeže rastie tá čarovná bylinka, vďaka ktorej sa naučia anglicky. A ja na to, akoby som múdrosť všetkých svojich predkov pojedla ako dezert som vždy pravila: "neexistuje. Pamätáte na školské časy, kedy sa vám tak strašne veľmi nechcelo, no museli ste, nakoniec ste si sadli na stoličku a tie slovíčka sa z debilníčka krvopotne naučili? Tak, presne to je ono. Ten hnus a odpor, to prekonanie, tá nechuť - to je presne ten želaný proces. A keď si zvyknete, zmení sa i v potešenie a zarodí ako sladká jabloň v babičkinej záhrade!" (btw. vedeli ste, že jabloň môže dostať regulérnu porážku? btw2. porážka je slovo akoby z 50. rokov, btw3. skúste dnes niekomu v rámci bežnej konverzácie povedať slovo porážka, budete ako z nakladateľstva Mladé Letá, btw4. pamätáte tú sovičku, čo mali v logu?, btw5. fact-check neni to sovička, blúznim?, btw6. čo to teda mali v logu?, btw7. klame ma moja pamäť? starnem?)*
*- obsah tejto zátvorky som nefilmovala, neprikrášľovala, ani nevymýšľala nasilu, takto by vyzeralo moje automatické písanie, takže chváľme Pána, že píšem len občasne)
K veci. Je nutné nastoliť vojenský režim. Herr Oberst (aka Ja) vymyslel, a konštatuje, že problém nie je v nedostatku času, ale jeho manažmente:
- vstávať krátko po siedmej hodine, či je piatok, a či sviatok
- neodkladať nepríjemné maily. (doteraz som si neprečítala hodnotenie môjho testu spred mesiaca), čeliť trápnosti, nie pred ňou utekať
- myslieť, nie skákať kde-kade v mysli, zapisovať
- 2 krát v týždni plaváreň, či je teplo, a či mráz (keby toto klišé bolo sladkosť, odumrie mi od príkrosti jazyk, napriek tomu pridávam)
- 2 krát v mesiaci galéria/múzeum
- menej/žiadne light potraviny (v reakcii na citát č. 6, kt. by som do výberu aj ja)
- uvážlivé surfovanie (úloha najťažšia), nemýliť si s ukončením internetovej prítomnosti, podobné snahy považujem za zbytočne hysterické a nedôstojné
- čo týždeň to kniha/do konca dočítaný časopis
- viac spoločenského pitia diablovho mlieka (polroka som abstinovala, sranda u mňa dočasne odumrela)
- cvičiť sa v konverzácii, kvalitne zvládnutá je umenie
Musela, som vysoko vizuálne založená, plán musím vidieť, prezentovať, konfrontovať, aby nadobudol váhu. Plán je skromný, splniteľný. O výsledkoch budeme informovať. Prosím o ďalšiu inšpiráciu, námietky, pripomienky.
