Čo Slovák, to (FB) polyglot

Viete ako to je, doba je facebooková. To sa prejavuje napríklad tak, že moja spolubývajúca ma akné, no na FB sa zvrtne z takého uhlu a v takom svetle, že úprimne chcete mať pleť ako ona. Na fotografii. Ja som napríklad diametrálne odlišný prípad - ja mažem svoje hnusné fotky rovno z foťáku. Dnes je prosímpekne iná doba. Nikto ani zaboha neprizná chybu, nevedomosť, idiociu, jebáky, nadváhu, nekompetentnosť. V pohode, obetujem sa. Viete ako má FB hentú fičúru, že "ukáž koľko jazykov vieš"? Dovoľte mi zasmiať sa.

Celý život som utvrdzovaná tým, že mám talent na jazyky (čo to je?). Podľa psychológov som nadpriemerne jazykovo talentovaná, no veľmi vážne to brať netreba. Ľudia vám dnes nahovoria hocičo. Niekto napríklad nahovoril Michaele Čobejovej, že má dvihnúť telefón a začať rozprávať, keď jej volali z volebného štúdia Markízy. Alebo Kramárovi dajaký zlomyseľník navravel, že je sexsymbol. Takže ja som voči takýmto veciam otrlá a neuverím každej somarine.

Preto najprv fakty: mám papier že viem nemecky C1. Rok a pol som striedavo oblačno chodila na francúzštinu, ledva sa pozdravím, ale viem si prečítať článok v novinách. Svojho času som bývala vystavená polštine nonstop a bola som schopná viesť celkom normálnu debatu, bez toho aby tam bolo príliš slovakizmov. Po česky sa nepokúšam a v živote by som si nedovolila povedať, že česky viem. Azbuku ovládam asi ako slabší žiaci v nápravnovýchovných zariadeniach. Ibt TOEFL som pred rokom dala na 105 zo 120. Posledne menované nie je nijaká sláva. Som z monolingvistickej rodiny a mám slušnú, bohatú slovenčinu, pretože som neodrbávala, keď nám dávali povinné čítania.

Bez toho aby som preháňala si myslím, že ak mám na niečo "talent" tak je to práca s jazykom. Problém je, že o tomto zjavne v detstve presviedčali, a úspešne presvedčili takmer celé Slovensko. A keďže všetci chodia domov zo študijných pobytov ošľahaní životom ako Lawrence z Arábie, dovoľte mi byť výnimkou.

Predtým ako som sem prišla vedela som, že najväčšia pasca pre ESL študenta spočíva v tom, že na seba nalepí jazykové žuvačky pre idiotov. To sa pozná tak, že začnete po dvoch mesiacoch vyprávať asi takto: "...and I was like hey! And he was like wow. And we were like oh my god!!". Vy máte pocit, že ste fluent ako jarný Hron, ja mám pocit, že ste idiot. Druhá pasca spočíva, že chytíte nejakú pliagu. Kanadská pliaga je slovo "random".  Nik nevie, čo to znamená, ale každý ESL to používa. Príklad. Vidíte na ulici kravu. Poviete: "hahah, that is so random". Vidíte? Nie študované. Hlúpe.

Aj keď to na tomto blogísku vzhľadom na používané neologizmy, bohemizmy, patvary a rezignáciu na správne užitie čiarky nevyzerá, jazyk mám stále v úcte. Teoreticky. Tuhľa je pasca do ktorej spadol chudák ESL speaker v snahe zapadnúť (medzi 8 ročné deti) alebo "vyberáme z FB":

"I've never been to one b4, looks like fun tho. & check ur phone, lmao"
"he's really cool. the quiz kinda sucked tho"
mersi :) da arat nashpa in toate omg lol

Ok, to posledné je rumunčina, ale chápete, čo chcem tým všetkým naznačiť. Ak nie, tak vám to napíšem: "toto nie je angličtina". Angličtina slovenského polyglota sa pozná tak, že do troch minút použije nejakú hlášku z HIMYM. To je síce fajn, ale mne to na prežitie nestačí. Najmä preto 90% dní tu trávim tým, že samú seba presviedčam, že nie som úplný retard. Pretože presne tak sa jazykovo cítim.

Nie lepšie. Frustrovanejšie. Pritom Kanada je úplný raj oproti Manchestru. Keď mi onehdá ktosi pustil plnú dávku mancunian v snahe viesť so mnou rozhovor, prisahám, že mi nebolo všetko jedno. Priatelia - ja nerozumiem. Proste ne. Mám 24 rokov a moje jazykové schopnosti sú v Manchestri na úrovni šesťročného dieťaťa. Kanada je výborná, ľudia tu rozprávajú úplne krásnou, zrozumiteľnou angličtinou. To je všetko úplne super, kým vás niekto nepožiada, aby ste niekomu ďalšiemu vysvetlili nasledovné: "dvere sa zamkýnajú tak, že musíte zároveň pevne držať pohyblivé madlo a akoby odsúvať zárubňu, pričom nepoužijete kľúč ale ohnutý hrubý šesťhranný drôt, ktorým otáčate smerom od seba."

Áno, viem zosmoliť paper o tých humanitárnych intervenciách (úprimne ľutujem ľudí, čo to čítajú), ale nedokážem sa baviť o jednoduchých veciach bez toho, aby som znela ako a) viktoriánec, b) Borat. Nie som dosť pohotová. Zvyčajne ale viem, kde spravím chybu. Päť minút po danej chybe. Dodnes som neprišla na tajomstvo členov. Moji ESL (!) vyučujúci tvrdia, že v písomnom prejave používam príliš neformálny jazyk. Pre bežnú komunikáciu je môj jazyk zas formálny až príliš, a zniem ako studený čumák, lebo nie som veľmi na kdejaké emočné kudrlinky (vysoké "byyyyye". fuj.). Toto viem v slovenčine nahradiť odtienkami použitých slov, v angličtine som za mechatronického idiota.

Mám okruhy, kde dokážem byť relatívne zmysluplný partner v konverzácii. A potom sa zvrtne reč na kvety, záhradníčenie, opravu bicykla, detské sople, nábytok v starších domoch, kempovanie, mreže, akvárium, špecifické zdravotné problémy a zo mňa sa stáva nemá Karolínka v ríši divov.

Neznášam sa, keď musím použiť "sorry?", v prípade keď nerozumiem. Je to z dvoch dôvodov. Tým prvým je samoľúbosť. Od dvanástich rokov sa učím, a toto z toho - pocit, že ste predčasne zostarnuté dieťa. Tým druhým dôvodom je, že ničím plynulosť rozhovoru, nútim daného partnera prispôsobovať sa, obmedzovať sa a zjednodušovať výber slov. A to ja nerada. Moje dni sa tak jazykovo delia na tie, kedy mám priemerne akútnu potrebu kričať a trieskať si hlavu o múr a dni, kedy si tú hlavu o stôl skutočne trieskam.

Čo sme to chceli povedať? V prvom rade to, že vedieť a vedieť je sakra veľký rozdiel. V rade druhom šlo o clivé prisťahovalecké blues a.k.a. ľutujem sa, no a čo. V treťom rade, že keď neviem vypotiť rozvitú vetu v angličtine, tak nevyučujem anglický predmet (ahoj, FSS). V štvrtom rade, keď mám elementárne spellingové problémy a nemám ani zaboha jazykový cit, tak sa nebudem tváriť, že som polyglot, a to len preto, že pozerám Big Bang bez titulkov.

Ok, a teraz budem naozaj zlá. Ako to vyzerá, keď to preháňate s TEDom? a ste fakt ale fakt idiot  (a prečiarknuté je to len preto, že mám zbytky slušnosti) Áno, takto presne znieme. Až sem cítim ten prerážajúci pach future leaders.

(ďakujeme inšpirátorke a na jej počesť pridávame "loliky")