Mojich top 10 miest - Súkromná cestovná kancelária

Ach, blogy. Kto by nemiloval blogy? Človek môže celý čas beztrestne žvatlať o sebe, a ešte sa nájdu ľudia, čo to čítajú. Raz ste sem ale prišli, tak si neste následky. Keby som si toto nenapísala, prisahám, žeby ma roztrhlo namieste.

Okrem nespočetných dobrých vlastností, ktorými oplývam, mám aj pár takých, ktoré moja mama zhŕňa slovami "mali sme ťa viac biť", na čo jej zvyčajne odpovedám afektovanou recitáciou "ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja...". K veci. Za všetko môže leto roku pána 2004, kedy som sa vybrala na mesiac do Nemecka ako dobrovoľník renovovať židovský cintorín. Vykľul sa z toho najlepší mesiac môjho života, a zároveň to odpálilo moju feťácku kariéru. Hoviem si ako zajac v kapustnom poli, pokiaľ sú moje potreby ohľadom nových životných vzruchov naplnené. Keď mám čo objavovať, keď sa mám kam pozerať, keď sa môžem niekam posúvať - som najšťastnejšia na svete. Som príjemný spoločník, ako taký starý dobrý psisko.

Beda ale, keď sa mi nedostáva nového, keď nemám na čom ukájať svoje zvrhlé chute po novom, inom, sviežom, neopozeranom. Som oprsklá, mám absťáky. Je so mnou na nevydržanie. Máte predstavu? Dobre, a teraz k tomu pridajte moju ďalšiu (ďaľšiu/zdravica pre lemuela) pasiu - geografiu. Niekto má rád porno, ja mám porovnateľne rada mapy. Chcete mi spraviť radosť? Zabudnite na rezané kvety, prosím si mapy, atlasy. Historické, politické. Ďakujem. Michaela Palina spolu s jeho cestopismi som mala rada ešte za cisára pána (len som samozrejme nevedela, kto to je).

Moje mapy mám tak rada, že som si ich dotrepala aj do Toronta a každú chvíľu pri nich postávam, šúcham po nich ukazovákom a vydávam kvílivé zvuky. Ruky mi trasie, slinné žľazy plnia plán na 120%. Google maps sú v mojich top5 navštevovaných stránok a vo voľnom čase si robím rebríčky, kam pôjdem. A že som človek cieľavedomý a prušácky organizovaný, tunáka, aha: aby sme to mali dôkazne podložené - dávam svojich top 10 destinácií a sľubujem, že polovicu z nich do tridsiatky navštívim. Nach sa prepadnem, ak nie:

1) Dukla. Tak tak, s mojim amatérskym nadšením pre historicko-vojenské pamiatky by sa mi preveľmi pozdávalo stráviť deň na Dukle. Vo všeobecnosti sú trojštátne hranice jedny z najzaujímavejších miest vôbec. Z Dukly si možno odskočiť Rzeszowa, o ktorom sa síce Anna vyjadrila, že tam nič nie je, ale to je istotne nepravda, nevie o čom hovorí, len tam vyrastala. A šup na západnú Ukrajinu. Chcem do Užhorodu a som krava, že som tak dodnes nespravila. Takéto exotické poklady máme hen pár kilometrov od domova, a nevideli sme. Hanba.

2) Ostrava. Nik tam so mnou nechcel ísť. Po tom, čo som videla Pouta moja túžba len zosilnela. Chcem ísť a chcem! Ostrava je český Detroit. Nik tam nechce ísť žiť, ale fotky sú kúlové. Kvasil tu česko-poľsko-slovenský proletariát a dali tomu absolútne priemyselné kulisy. U mňa je to väčšia perla než Versailles. A vôbec, celá ČR je vynikajúca. Ani neviem ako svoju náklonnosť vyjadriť. ČR na mňa pôsobí upokojujúco, ako taká dobrá stará mama. Kto haní ČR, haní moju babičku (toto je prvý raz, čo používam slovo babička, meh). K veci. Dve najkrajšie miesta na Morave vôbec? Západ slnka pri Pálavských skalách (magickí realisti sú prázdni pisálkovia) a interiér vily Tugendhat (za kreslo Barcelona spácham trestný čin).

3) Kolmanskop. Áno, trpíme úchylkou na tieto post-kolonialistické rezíduá, veľmi nás fascinujú. Z kolonializmov nás z hľadiska sociálnych vied fascinuje vo svojej ohavnosti belgický a portugalský, z čisto hľadiska geografického ľúbime zvyšky Nemeckej západnej Afriky.

4) Buenos Aires. Úplne najviac. Zhrňme si to: Európske mesto v Južnej Amerike plus rodisko mojej zbožňovanej telenovely (áno) plus veľa steaky. Jednotka na mojom zozname. Bez debaty.

5) Gruzínsko. Víno, hory, história, politika, BSS. Koniec príbehu.

6) Moldavsko. Áno, chcem ísť z Kišineva do Tiraspolu, chcem vidieť Podnestersko, aj keď ako tvrdí môj spolužiak Petr - "nic tam není". Prosím si sŕkať fajnové víno v južnom Moldavsku, rozprávať sa s mladými Moldavanmi o budúcnosti a prítomnosti a odskočiť si k moru do Rumunska. Kto by nechcel? Prosím, poďme.

7) Sarajevo. Sarajevo má buď všetky prívlastky raja na zemi, alebo stretnete niekoho kto vám povie, že je to celé veľký odrb. Neviem, a chcem to zistiť. Chcem byť kaviarenský povalač v Sarajeve a viesť všetky tie mudrlanstké rozhovory. Tiež si myslím, že Vučko je maskot s najgeniálnejším výrazom v histórii. (dostať tričko s Vučkom - neurazila by som sa)

8) Izrael. Neznášam Honzu za tie fotky, čo dáva na FB. Cestuje s frajerkou po Izraeli a všetko to fotí. Hajzel. Aj ja chcem. Navrhujem deal: on mi prenechá svoju školu v Haife, a frajerku si môže nechať. Znie to fér.

9) Gemer. Kto nevie, kto je Ferdinand Coburg, nech mi ani nejde na oči. Jedno z najkrajších miest na Slovensku je pre mňa Muráň. Mleli sa tu Coburgovci, Koháryovci, Andrássyovci a Bebekovci, každá dedina má nepredstaviteľne bohatú históriu, a je tu taká príroda, že som sa nevedela vynadívať, a Muránska Huta, och, aká si nádherná. Chcem tam pekne na dovolenky chodiť, poznávacie zájazdy.

10) Južné Čechy. Príbeh: keď som bola malá a sprostá ako poleno, dotrepali ma moji rodičia na usadlosť v Južných Čechách, kde strávil môj otec časť detstva (to ho mimochodom poznačilo tak, že keby ste sa v ňom chceli dopátrať nejakej náklonnosti ku krajine, tak víťazia Čechy, dokonca podozrivo prihliada na moje moravské štúdiá, lebo nie sú dostatočne "české"). Samozrejme som to vo veku 13 rokov neocenila a tvárila sa celý čas umrachtane (po hlave by som tomu decku dala, byť na mieste mojich rodičov). Áno, niekde na pomedzí Jihočeského a Plzeňského kraja mám famíliu, celé to tam pôsobí ako z rozprávky a tento mix nemectva a češstva (?) spolu s rybníkmi a dobrými ľuďmi ako z vianočnej rozprávky je veľmi upokojujúcou kombináciou. Keď sa mi táto sladkosť preje, a nebudem sa chcieť ďalej cítiť ako v Jízde, skočím si na Vitorazsko. To je územie, na ktorom sa ľudia vyháňali a strieľali, lebo v nevhodnú historickú chvíľu hovorili nevhodným jazykom a boli nevhodnej národnosti. Pričom sa celý život nepohli z domu.

Teherán sa mi nezmestil, ten si nechávam do zálohy.

Kam nechceme, no zadarmo by sme naveľa privolili: Luxembursko, Brusel, Japonsko.

Hľadáme týmto kamarátov na cestovanie, ktorí zdieľajú podobné túžby ako ja. Podmienka: nebyť idiot. Koniec podmienkovania.

Tak ma toto celé dnešné cestovateľské rozmýšľanie zobralo, že som dostala veľmi bolestivý absťák. Až tak, že som okolo obeda začala bookovať a rezervovať. Nasledujúci mesiac bude čo do cestovania bohatý: Buffalo, Montreal, Nový Jork a Londýn. Slabá náplasť na moje vyššieuvedené túžby, no tešíme sa i tak. Poraďte, ak máte fajnové tipy. Zn.: kvalita, historicko-politicko-vojensko-umelecká ľúbivosť.

Hej, je mi kus lepšie, ako to je na papieri.