Osobný viktoriánsky festival (OVF)

V tomto poste sa musíte posnažiť byť lepší človek ako som ja. Seriózne, ako si má človek vážiť pedagóga, ktorý používa email.cz? Email.cz! Veď to je takmer také zlé ako mať azet.sk adresu a striebornú reťaz okolo krku. Vašou dnešnou úlohou tak bude to, čo som ja nezvládla – nesúdiť.

Sú dva týždne v roku, kedy mám svoje dni. To sa prejavuje tak, že mi vtedy prepína viac ako zvyčajne a som fixovaná na jednu vec. Nemám mieru, nepoznám čas. Nie som schopná veci konzumovať postupne a správam sa ako pouličný feťák. Je to ako so zemiakmi. Keď mi raz zachutili pečené zemiaky, celú zimu som nejedla nič iné. Doslova. Ach, zemiaková zima roku Pána 2003... 

K veci. Pred časom u mňa doznel tzv. Osobný Viktoriánsky Festival (OVF). OVF prebieha nasledovne: v reálnom živote sa tvárite bežný človek, ktorého trápi Obama, doprava a dnešný obed. V skutočnosti ale ledva stačíte utierať orosené dlane, ruky sa trasú, ako keby ste si varili čerstvý fajný heroín, a v hlave len jedno jediné máte. Fitzwilliama. Darcyho.

Ako by som to. OVF u mňa začal v kine, kedy som dve hodiny pozerala Jane Eyre a modlila sa, aby tak rýchlo neskončila. To už samozrejme bola hormonálna sústava v plnej poľnej a ja som na druhý deň poznala celú filmografiu Michaela Fassbendera, ktorý tu husto dával najprv ufrflaného a potom úplne ppč Rochestera. Len z tohto popudu som si pozrela onen polonezávislý zázrak spred pár rokov - Fish Tank, aby som sa utvrdila v tom, že Fassbender vie zahrať aj anglickú socku a mať pritom rochesterovské čaro. Potom som ešte pozerala veľa povážlivých fanúšikovských videí na youtube, ale to je už iný príbeh. 

Keďže som Fassbenderovského Rochestera videla v akcii presne trikrát, zažiadalo sa mi zmeny. Stiahla som si preto Janu Eyre, miniseries (!). A až to vám, priatelia, je skutočné viktoriánske rošambo. Ak sa cítite byť náchylný na vaše vlastné OVF, určite treba začať ťahať. Už včera bolo neskoro (btw. ak ste chlap a chcete skórovať [nech už si pod tým predstavujete čokoľvek] - vaša milá s afinitou k viktoriánskym hrdinom istotne patrične ocení tento BBC skvost). Panebože, to je tak dobré, že by to tým implicitným sexuálnym nábojom vzrušilo aj Roberta Rosenberga. A toten Toby Stephens, čo tu hrá Edwarda Fairfaxa Rochestera, tak tomu môže Fassbeneder servírovať čaj na raňajky. 

(čisté porno)

Následne začal OVF naberať na technickej stránke, kedy mi môj pražský kamoš chcel pomôcť ukojiť potreby a tak ma nasmeroval na BBC dokumentárny seriál The Victorians. Ale ja som len slabá žena, a tak som za pár dní už bola opäť po krk v starom dobrom 1995 Pride and Prejudice, ktorý odštartoval hviezdu Colina Firtha. (to bol ten čas predtým ako sa upísal zrade na vkuse v podobe gréckej resuscitácie rokov sedemdesiatych a zločinu proti kinematografii zároveň - filmovému muzikálu Mamma Mia). Dodnes mám chuť umyť si oči savom, keď si na to spomeniem.

Potom šiel OVF už len dole vodou. To sa poznalo tak, že som pozerala idiotskú vysvetľovaciu adaptáciu Pride and Prejudice, ktorá sa volá Lost in Austen, a má z mne neznámych príčin imdb hodnotenie 7,8. V jednom momente tam Darcy behá stratený po modernom, novodobom Londýne. omfg. Akoby tvorcovia nevedeli, že Darcy má čaro preto, že má navrch a je nad vecou. Žiadne zbesilé blúdenie Londýnom archetypálnemu alfa-samcovi na príťažlivosti nepridá. Meh.  

Celé som to zabila filmom, ktorý je najnovšou adaptáciu Sense and Sensibility. Za všetko hovorí popis: "a latina spin on Jane Austen". Má to ale zaručene najlepší názov, aký som za dlhú dobu počula: From Prada to Nada. Približne v názve filmu sa všetka zábavnosť diela končí. Ak teda chcete najlepšiu verziu Sense and Sensibility, neostáva iné ako sa vrátiť do starých dobrých rokov 90tych a pozrieť si hentoto. Tu sa zahrám na vedmu, a poviem vám, že keď uvidíte tento kúsok, tak meno Col. Christopher Brandon naberie úplne nový rozmer a vy budete veľmi ale preveľmi váhať, či tým najväčším viktoriánskym hrdinom má skutočne byť Colin Firth a nie náhodou Alan Rickman. (ten hlas, panebože, ten hlas).

Analýza a aplikácia poučenia z pera slečien Brontë a Austen pre dnešok: Ženy chcú tajomných, vplyvných a mocných mužov. Títo majú zástupy omnoho vhodnejších potencionálnych partneriek, no obvykle nemajú na práci nič lepšie ako bezmedzne túžiť po nenápadných šedých a chudobných myšiach. Myši sú síce z času na čas milé a dokonca samovzdelané, ale dosť často sa chovajú ako hysterické netýkavky rešpektujúce akési neindentifikovateľné vyššie princípy. Toto ale nesmie nijak oslabiť vášeň hrdinu, ktorého jedinou úlohou je zbožňovať túto hysterickú myš. Koniec príbehu. Počujete? Choďte a čiňte tak, ako viktoriánci kážu. Aj keď je žena dosť mimo, treba ju zbožňovať. Či tak nejak. 

Toto ženy chcú. Byť milované a ponúkať minimum. Fakt.