O LIDLi

Dnes bola v Londýne konečne sranda. Ráno som pustila notebook na zem z výšky cca. jedného metra, zabudla si kľúče, nestihla raňajkovať, zmokla, nastúpila na zlé metro, bola vytrvalo blokovaná v rýchlej chôdzi sprisahaním obéznych ľudí, vymýšľala pritom sto plus jeden násilných spôsobov čo by som spravila s pomalými ľuďmi, stratila sa, znovu sa našla a stúpila do najhlbšej mláky available. To všetko v priebehu tridsiatich minút. Pri vyššie uvedených aktivitách som sa vyjadrovala šomraním si popod nos tak, že by Meliškovi bolo trápne ísť popri mne na ulici. 

Najväčšia sranda ale ešte len mala prísť. Vybrala som sa poobede do práce. Pracujem v bare Open Air Theatre v Regent s Parku. Teda, no. Uber moja. Uber. Pracovať bude predsa len prisilné slovo. Povedala som si veru, že sa v práci neroztrhnem. Nikam sa neponáhľam, ležérne si chodím sem a tam, spovedám kolegov. Tvárim sa, že počúvam, keď ma niečomu učia, s úsmevom prikyvujem. Asi 15 minút mi dnes manažér rozprával o rôznych druhoch vín. Prisahám, že netuším, čo to celý ten čas vravel. Ja som pri tom myslela na to, ako vyzeralo Brezno predtým ako tam postavili LIDL. Ale prikyvovala a hmkala som statočnejšie ako nadšený somelier. 

Keď tu zrazu mám v ruke nádobu a v nej päť litrov teplej vody. Mala by som ju vyliať do umývadla. Ale keďže to Brezno vyzeralo bez LIDLu fakt lepšie, nejakým nedopatrením môj mozog spracuje “elektrický barový gril” ako “umývadlo”. Voda skončí na elektrických rozvodoch baru, urobí sa malé ťuk, a v celom Open Air Theatre Bare úplne vyjebe poistky, v dôsledku čoho celý večer absolútne nefunguje tretina celej prevádzky. 

A takto skončil môj prvý naozajstný deň v práci. 

Inak ma nevyhodili, len mi začali niečo vravieť o bezpečnosti práce, ale keďže aj tá Sásová vyzerala lepšie bez LIDLu, tak som len ďalej statočne prikyvovala a hmkala.